Zaslúžia si pravicové strany, aby boli volené?

Autor: Martin Braxatoris | 7.3.2012 o 20:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  15x

Dňa 11. októbra 2011 sa v NR SR stalo niečo, čo bolo čoraz pravdepodobnejšie, no stále šokujúce a pre mnohých nepochopiteľné. V priamom prenose padla vláda Ivety Radičovej po vyše roku vládnutia. Pred zrakmi a kamerami stoviek novinárov z celého sveta. Sklamanie a znechutenie v očiach väčšiny občanov pravicového zmýšľania nebolo zrejme nikdy väčšie. Čo predchádzalo a čo spustilo reťazec reakcií čoho výsledkom bol pád vlády?

Dôvodov je viacero. Možno hovoriť o čoraz viacej sa prehlbujúcej nedôvere a narastajúcich osobných animozít vo vnútri vládnych strán, no tie v konečnom dôsledku ľudí nezaujímajú. Zaujíma ich to, či sa im životná úroveň zvyšuje, či pribúdajú pracovné miesta, alebo či sa zlepšuje vymáhateľnosť práva. Práve vláda Ivety Radičovej sľubovala zlepšnie vo všetkých týchto oblastiach po 4-ročnom marazme počas vlády Roberta Fica. Sľubovala veľké reformy (daňovo-odvodová reforma, reforma justície, zdravotníctva atď.) Niektoré z nich aj začala, no dá sa predpokladať, že len malé percento zo začatých zmien budú dotiahnuté dokonca.

Koalícia zložená zo štyroch pravicových strán mala už od svojho začiatku viacero konfliktov, čo ju v konečnom dôsledku brzdilo, kedže musela vynakladať priveľa energie na riešnie vnutroných problémov. Či už ide o voľbu generálneho prokurátora, alebo kauzu okolo daňového riaditeľstva. Všetky tieto problémy však ustála. Posledným klincom do rakvy sa stala otázka európskeho stabilizačného mechanizmu resp. eurovalu a jeho navýšenia. Pezprecedentný stav, kedy vláda SR padá na zahraničnej, európskej otázke. V marci tohto roku, po návrate z Bruselu informoval minister financií Ivan Mikloš o dalšom navýšení eurovalu. Už vtedy predseda NR SR a predseda SaS Richard Sulík vyhlásil, že žiadne navýšenie jeho strana nepodporí. Jeho ekonomické argumenty sú po morálnej a etickej stránke úplne v poriadku. To, že eurozóna a jej jednotlivé štáty porušujú a nedodržiavajú svoje vlastné pravidlá je neodškriepiteľný fakt. To, že Slovensko má najnižšie mzdy zo štátou eurozóny je fakt. Faktom ostáva aj to, že Slovensko si zvýši dlh, aby pokrylo straty cudzích bánk, teda, že ide o perverznú solidaritu, ako to nazývajú predstavitelia strany SaS. Každá minca má však dve strany. Tou druhou stranou je to, že Slovensko je príliš malá a chudobná krajina na to, aby mohla dirigovať smer, akým má eurozóna isť, i keď je tá cesta zlá. Slovensko je až na 80% závislé na exporte. Teda možný krach eurozóny, zapríčinený neprijatím navyšeného eurovalu, by malo pre Slovensko a jeho ekonomiku nepredstaviteľne negatívne následky. Náklady pri navýšení eurovalu budú obrovské, no pripadný rozpad eurozóny by malo mnohonásobne vyššie náklady. Nikto však nemá čarovnú guľu a nevie povedať, čo sa stane zajtra, o týždeň, o mesiac, teda o nákladoch toho či onoho riešnia sú len dohady. I názory renomovaných ekonómov sa rôznia.

Je teda prijatie navýšeného eurovalu dôležitejšie ako pokračovanie pravicovej vlády? Premierka Radičová, vyhodnotila situáciu tak, že je, kedže spojila hlasovanie o navýšení dočasného eurovalo s hlasovaním o dôvere vláde, pričom názor SaS bol dopredu známy. Toto spojenie možno hodnotiť do istej miery ako vydieranie tých poslancov, ktorý sú síce za pokračovanie vlády Ivety Radičovej, no majú zásadný problém s eurovalom. Či bolo samotné spojenie správne, alebo nie je na každom z nás ako to vyhodnotí. Obyčajný človek Igor Matovič, ktorý sa zúčastnil na koaličných rokovaniach povedal, že obe zo strán boli iba krôčik od kompromisu a dohody, avšak zvíťazil testosterón. No podľa vyhláseni či už Richarda Sulíka, alebo Ivana Mikloša sa však opak zdá byť pravdou. Ťazko si na túto otázku my, ktorý sme na rokovaniach neboli odpovieme. Nezodpovedné však ostáva konanie oboch strán. Obe strany si totiž dobre uvedomovali, že euroval skôr, alebo neskôr prejde. Výsledkom teda je pád vlády a schválenie eurovalu. Z toho vyplýva, že porazeným je strana SaS. No porazení sú vlastne všetci, okrem Roberta Fica a strany Smer-SD, ktorý z kažého slova, z kažého kroku bývalých koaličných strán ťaží. Situácia v ktorej sa momentálne Slovensko nachádza je pre neho a jeho mecenášov doslova zlatou baňou. Najviac však porazení sme my, občania. Návrat Smeru po predčasných parlamentných voľbách je takmer istý. Či už získa toľko hlasov, že dokáže zostaviť vládu bez potreby koaličného partnera, alebo sa ním stane jedna zo súčastných troch koaličných stran je otázne.

SDKÚ-DS vyhlasuje, že SaS je nedôveryhodným partnerom a vylučuje s ním akúkoľvek budúcu spoluprácu, čim nepriamo pripúšťa spoluprácu so Smerom, kedže reálnosť, že tri pravicové strany bez SaS získajú väčšsinu v parlamente je takmer nulová. Toto počínanie SDKÚ-DS sa mi javí prinajmenšom okázalé a trúfale.

Veľkým otáznikom preto ostáva, či bolo potrebné obetovať vládu, ktorá len začala rozbiehať svoje reformy za prijatie resp. neprijatie navýšného eurovalu, ktorý nie je žiadnou zárukou vyriešnia zlej finančnej situácie v eurozóne, ale je len pravdepodobne menej nákladným riešením. Miesto toho si vládna koalícia s podporou Smeru odhlasovala svoj vlastný koniec.

Dalo sa vôbec zabrániť pádu vlády? Kompromisy sa dajú nájsť vždy. Musia to však chcieť obe sporné strany. Momentálne sme svedkami obviňovania, kto môže viac alebo menej za pád kabinetu, miesto toho, aby skôr hľadali riešenia a možne budúce kompromisy, keď už ich nedokázali nájsť za tie posledné dni. Cesta zapredania sa a spojenie sa s Ficom je však oveľa jednoduchšia ako komplikovaná oprava cesty, ktorú si sami zničili.

Zaslúžia si vôbec pravicové strany, aby boli v najbližších voľbách volené? Môj názor je ten, že voliť by sme mali ísť vždy i v takých situáciach akú prežívame dnes. Je na každom z nás, či dáme hlas tým, ktorý hlasovali za euroval, alebo tým ktorý ho odmietajú. Práve problematika eurovalu, bude zrejme najhlavnejšou témou kampane v marcových voľbách.

Pri filozofii obhájcov eurovalu sa teda po jeho schváleni Slovensko vyhlo tvrdých ekonomicko-politických dopadov zvonka, no návrat Roberta Fica bude znamenať opätovné rozkrádanie a šafárenie, čo bude mat za následok návrat ku gréckej ceste, po ktorej sme pomaly, ale iste za jeho vlády kráčali. Jedno je však isté. Nič dobré a pozitívne nás najbližšie roky nečaká.

Pán Boh s nami!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?